Výstavy...

Prvá absolvovaná výstava s Lolou bola v Maďarsku. Z kynologických novín sme zistili, že neďaleko od Balašských Ďarmot bude klubová schôdza a neoficiálne posudzovanie psíkov. Tak, to bola šanca pre nás začiatočníkov. Zavolali sme predsedovi klubu p. Csesznegovi, ktorý bol rád, že sme sa ozvali a veľmi milo nám povedal, nech sa určite stavíme, hoci sme členmi ich klubu vtedy ani len neboli.

Ako sme sa dostali na miesto konania, ani popisovať nebudem, lebo to bolo hrozné. Bola to dedinka Parádfürdő "na kraji sveta", značenie ciest biedne a ani miestni nám veľmi nepomohli. Horko-ťažko sme trafili - skôr intuitívne a na základe pár volaní na mobil pani Csesznegovej. Bolo to všetko v rodinnej atmosfére - postavený stan, varil sa guláš zo srnca a boli sme vlastne na lúke obkolesenej vysokými stromami. Najprv sa hovorilo o stave v klube, o názoroch laikov na plemeno...no a potom sa išlo posudzovať. Prítomný bol pán Korózs, na ktorého pleciach bola úloha rozhodcu. Po posudzovaní všetci prítomní hlasovali za najkrajšieho psíka v kruhu. Víťaz dostal porcelánový pohár a postúpil do kola o absolútneho víťaza. Bola som rada, že hlasovanie v triede, kde bola Lola, bolo v jej prospech. Bol to náš prvý úspech - hoci Szili galantne hlasoval za miestneho psíka a len-len že sme ten pohár dostali! Prešli sme o jediný hlas. Absolútneho víťaza získala fenka pieskovej farby, ktorá hájila domáce farby. Po skončení sme sadli do auta a hrdo sme si niesli domov prvý pohár do zbierky.

Oblastná výstava v Povode bola druhou zo zahrievacích kôl. Lola bola v triede dorastu. Bola dosť veľká na svoj vek a rozhodca sa aj opýtal, či to je ten dorastenec ;o)

Keďže psíkov na takejto výstave nebýva veľa, išlo to ako po masle. Pri vyhodnotení o najkrajšieho dorastenca celej výstavy Lola excelovala a výhra bola naša! Tak sme získali druhý pohár.

Potom už nasledovali "ozajstné" výstavy - klubová výstava v Stockerau ´05 - veľmi nádejná 2, Nitra CACIB ´05 , tu sme skončili na 4.mieste, Trenčín CACIB ´06 sme boli tretí a nasledoval Graz CACIB ´06 v marci. Tu sme riadne pohoreli - tretie miesto z troch. Lola sa v živote prvý krát zľakla rozhodcu pri pozeraní zubov a nechela nič iné, len zdrhnúť z kruhu. Veľmi ma to zaskočilo a boli som bezradná. Nepodarilo sa mi ju ukľudniť a dopadli sme ako sme dopadli... Odvtedy sa nič podobné nezopakovalo a dodnes je to pre nás záhadou. Szili cestou domov hlasne rozmýšľal o tom, že s výstavami končíme.


Nitra CAC, marec ´06

Veľa sme si od výstavy už nesľubovali, išli sme v podstate so sklonenými hlavami - aj preto, lebo sme to chceli ešte raz skúsiť. Lolu sme "zahriali" v prázdnom kruhu pred posudzovaním a šupli do klietky. Rozhodli sme sa, že tentokrát ide vystavovať Szili. Posudzoval p. Bíroš a ako jediného rozhodcu som ho videla najprv vybrať víťaza a potom písať jednotlivcom posudky. Nepočula som, čo sa v kruhu hovorí, bola som hrozne napätá. Až keď mi Szili ukázal jednotku, vedela som, že máme prvého CAJC-a! Mala som slzy v očiach od radosti a Simona nám gratulovala ako prvá. Domov sme volali hneď ako sa dalo a všetci jednotne výskali od radosti. Hoci sme už nejaký ten úspech z predošlých výstav mali, predsa len toto bolo INÉ a budeme si to vždy pamätať ako prvý výsledok, kde Lola dostala titul.


Dubová - klubová výstava ´06

Na klubovú výstavu sme sa veľmi tešili. Toľko bulíčkov na jednej kope, čo tam bude, to bude len paráda. Lolušku sme pekne vyumývali ( nevýhoda bielych psov - bez sprchy a šampónu to pred výstavou v podstate ani neide...) a s vylepšeným sebavedomím z úspechu v Nitre sme išli bojovať do Dubovej. Bolo krásne počasie - svietilo slniečko a prebúdzajúce sa stromy zo zimného spánku spolu s vtáčikmi dodávali ešte väčší pocit radosti. Zanedlho po príchode sme išli po katalóg a číslo. Keď som zistila, že nás je v triede 10, zmizol mi na chvíľu úsmev z tváre. Toľko psov v jednej triede! Zdalo sa mi to vtedy neskutočné. Tajne som si pomyslela, že by bolo pekné získať aspoň 4. miesto...

Najprv išli psy. Napínavo sme sledovali dianie v kruhu, sem - tam sme vybrali Lolu z klietky na prechádzku a čakali sme na svoju triedu. Pre zmenu som zas išla vystavovať ja. S búšiacim srdcom kdesi v krku som po prečítaní čísiel išla s Lolou do kruhu. Najprv sme si pobehali, potom sa jednotlivo predvádzalo a písali sa posudky. Potom rozhodca p. Lozić vybral 4 suky - tie najlepšie. Aká to bola radosť, keď som bola medzi nimi! Tak, povedala som si, 4. miesto to istí. Zanedlho sme vedeli, že kto je štvrtý a tretí. O prvé miesto sme s Lolou bojovali so sučkou p. Zepke. Keby mi vtedy niekto zmeral tep, asi by ma poslal hneď k lekárovi. Výsledky vyhlasoval pán Szalay - začal vetou - "a na druhé miesto sa dostalo číslo štyridsať..." všetci sme mali štyridsať a viac - a tá dlhá pauza, ja sa asi zbláznim na mieste! - všetko vo mne vrelo... "takže na druhom mieste je čislo štyridsať...aj niečo - už si nepamätám presne, ale v tom momente som vedela, že sme to vyhrali!!! Bol to pre mňa zatiaľ ten najlepší výsledok a pomaly si myslím, že dodnes ním aj je. Do výberu o BOB mladých sme sa dostali s Loliným bratom Chypré Trojský kůň. Keď bola vybratá Lola bolo mi na odpadnutie od radosti. Po výhre v triede a získaní CAJCu som už nič nečakala a vlastne ani nechcela. Stačilo mi to, čo sme mali. Že sa Lola stala klubovým víťazom mladých bola už len čerešnička na torte - ale to vám poviem, bola riadne sladká!


Samozrejme, že nás už nenapadlo odvtedy čo i len vyriecť slovko o tom, že by sme s výstavami skončili... Bolo nám nad slnko jasnejšie, že i keď zo začiatku výsledky dali na seba chvíľku čakať, predsa sme sa ich v relatívne krátkom čase aj dočkali. Chodili sme a dodnes chodíme na výstavy, ako nám to len podmienky umožňujú.


Budapešť 11.máj ´08

Tak, ráno sme sa zbalili...no pardón, všetko sa to začína vlastne o deň skôr. Drahá Loluška sa nám na dvore pri výkopových prácach vždy riadne zašpiní. Jej biela farba je kdesi len v našich spomienkach - pripomína skôr zašednutú myš. Takže večer, keď sme už pobalili veci potrebné na výstavu, chytili sme toho nášho "tvora psieho" a hajde do sprchy. Sprchovanie nie je Lolina obľúbená činnosť a z pomsty sa potom vždy vytrasie pri nás, aby sme to schytali aj my. Štastie vidieť v očiach na oboch stranách, keď to už máme za sebou... Ešte do sucha vyutierame a máme šampióna na výstavu!

Takže ráno o siedmej štart - malej dcérky sme sa elegantne "zbavili" zavesením obetavej babke do krku - a cesta do Budapešti. Tam sme sa v Kincsem parku usalašili pri kruhu. Výstava bola organizovaná ako vždy výborne, no a čo sa mi na výstavách v Maďarsku páči najviac je to, že pri zahájení znie hymna... Navodzuje to atmosféru a človek má pocit, že tam kde je, sa naozaj deje niečo na úrovni.

Pri nalistovaní katalógu som zistila, že nás bude len 11 - možno to bolo aj tým, že sme boli v neďeľu a nie v sobotu - kto vie? Minibulíkov bolo však prihlásených až 9, čo ma prekvapilo. Bullteriér je posudzovaný takmer vždy ako prvé plemeno. Tak sme po začatí o 10,00 boli na rade ešte pred jedenástou. S CAC-om a CACIB-om v rukáve sme rýchlo dali zapísať výsledky a poobede o druhej sme doma už len spomínali, že máme ďalšiu úspešnú výstavu za sebou...


Bratislava 18.máj ´08

Na sobotňajší zápas "kolegov" v kruhu sme sa boli len pozrieť - nech vidíme, kto nás to v nedeľu čaká. No a v nedeľu ráno sme už boli na mieste činu. Všetko išlo rýchlo, tak sme boli na rade raz-dva aj my. V triede šampiónov konkurencia nebola, tak CAC bol skoro jasný. Pri bitke o CACIB sme získali rCACIB. Čo už, na slovenský CACIB si musíme ešte počkať...


Oberwart ´08

Výstava bola dobre situovaná, pri príjazde do Oberwartu z Maďarska sa stačilo len držať tabule Messe a boli sme tam hneď. Napriek veľkému radu pri vchode na kontrolu "psích dokladov" všetko išlo rýchlo a hladko. Haly boli priestranné, všade boli dostupné sáčky na prípadné pozdravy štvornohých miláčikov a upratovačky tak či tak behali, nech nedajbože niekto nestúpi do nejakej kaluže...

No ale poďme k veci: celkovo bolo na túto výstavu prihlásených 18 bulíčkov, z toho 3 neprišli. Minibulíci boli traja - jeden pes v triede mladých a dve suky v strednej triede.

Moje pocity z výstavy boli vcelku kladné, i keď som bola veľmi prekvapená, že rozhodca sčítaval zuby. Na tom by nebolo nič výnimočné, keby jeden z bulíkov ( Moonflower Challenger) nedostal VD pre chýbajúcu tuším P4... Dostala som aj trocha strach, ako teda dopadneme my, lebo ja som Lole nikdy nesčítavala zuby a teda som v tom momente ani nevedela, či jej niečo nechýba - hoci štandard to povoľuje, u tohto rozhodcu platilo asi niečo iné. Musím však vyzdvihnúť aj pozitívne veci - a to napríklad dochvíľnosť rozhodcu a inak nenáhlivé, kľudné hodnotenie bez nervozity a naháňania sa, aby bolo čím skôr "po tom". Až na ten jeden prípad považujem hodnotenie za dobré. Mojou favoritkou bola Moonflower Celtic Girls - BOB jej ušiel len o máličko. Pri Lole som dúfala okrem CACA aj na rCACIB, no suka, ktorá rCACIB dostala bola na tej istej úrovni a rozhodcovi sa zjavne viac páčila. Nevadí, veď titul na šampióna Rakúska sme dostali a Tulln to istí...teda dúfam ;o))


Sumár výsledkov TU.


Bratislava Duodanube 16.- 17. 08. 2008

Sobota, 16. 08. 2008

Našu Lolušku sme chceli pôvodne na túto výstavu prihlásiť. Problém bol však v tom, že nám do tohto termínu spadalo háranie. Pôvodne sa mala hárať o mesiac skôr, no v zime "meškala" mesiac, tak sa nám to celé posunulo. Necheli sme radšej riskovať a nechali sme veci tak, že možno pôjdeme, no nakoniec z toho nebolo nič. Ako na potvoru sa nám deň pred výstavou "dohárala"... keby sme ju prihlásili, bola by určite v najlepšom - Murphyho zákony aj tu znamenite platia. Keďže do súboja o tituly boli prihlásené až tri suky z nášho vrhu, bolo isté, že si výstavu nenecháme ujsť aspoň ako diváci a fanúšikovia tria White Pit - Alby, Ariane a Arwen.

Keď sme na výstavu dorazili, posudzovanie už bolo v plnom prúde - pani rozhodkyňa bola zjavne dochvíľna osoba. V podstate sme videli posledných psov a suky boli hneď na rade. Ako prvá sa prezentovala Alba - po domácky Lily. Ako na potvoru dostala týždeň pred výstavou na krk odblšovací obojok a katastrofa bola na svete - vyrážky po celom krku - zasa ma napadá len ten Murphy a jeho zákony... Skončila tretia z troch vystavovaných súk so známkou VD. Nedivím sa, i keď mi bolo toho nesmierne ľúto. Arwen nastupovala v ďalšej triede. Bola uťahaná z "asistencie" na rybačke, no a noc v stane v búrkovom počasí asi tiež nepridala na pohode - a caplo jej jedno ucho... Povedali sme si čo už, dnes to akosi nevychádza. Aj ona dostala známku VD, no bolo to o stupeň lepšie, lebo bola v triede prvá...

S napätím sme čakali na otvorenú triedu - veď v nej mala svoj debut na poli výstavnom Ariane. Keď som ju zbadala pred výstavou a videla, aká je ustráchaná z nového okolia, hluku a hlavne pre ňu absolútne neznámej atmosféry výstaviska, povedala som si, že na výbornú snáď má a potom uvidíme, čo bude ďalej. Ale ako pribúdali minúty jej pobytu v tom vir-vare, osmeľovala sa a nakoniec bola celkom spokojná a zvedavo sa pozerala, čo sa okolo nej deje. Aj ona mala smolný rok - zlomila si nohu na troch miestach tesne pred klubovou výstavou na Kamennom mlyne, tak sme tajne dúfali, že aspoň jej by to dnes mohlo vyjsť. Sledovali sme dianie v kruhu a v podstate sa dá povedať, že sa na začiatočníčku snažila - v pohybe bola celkom dobrá, v postoji trochu netrpezlivá, no dalo sa. S očami na rozhodkyni sme čakali po posúdení všetkých nastúpených, ako sa rozhodne. No a vyšlo to! A ešte k tomu ako! Získala nielen CAC spomedzi 4 súk v triede, ale ešte aj CACIB! Zdalo sa nám to až neskutočné - veď nikdy pred tým na výstave nebola! Spokojnosť bola ako na strane majiteľov, tak aj na našej. Úsmevom nebolo konca-kraja a môžeme spokojne povedať, že je to ďalší úspech našej chovateľskej stanice. Aby sme boli spravodliví - ten prvý priniesla Alba White Pit, keď na Národnej výstave v Banskej Bystrici v triede mladých získala ocenenie CAJC spomedzi troch súk.

Čo dodať na záver? Sme neskutočne hrdí na úspechy "našich" psíkov, hoci sú to len také prvé krôčiky. Práve preto sú pre nás veľmi vzácne a dôležité. Hoci pre iných chovateľov to možno nič také svetoborné nie je, pre nás je to jednoducho nádherný zážitok - ako keby sme tie tituly pozbierali my sami. A hreje nás aj pocit, že námaha pri odchove drobcov určite nebola zbytočná a prináša postupne svoje ovocie. Totuo cestou sa chceme poďakovať ľuďom, ktorí si kúpili naše šteniatka a neváhajú ísť s nimi na výstavy prezentovať ich.


Nedeľa, 17. 08. 2008

V nedeľu boli hájiť farby našej chovateľskej stanice už len Alba, čiže Lily a Arwen. Alba sa nádherne vystavovala, len v pohybe trocha skákala. Evidentný bol pokrok v spôsobe vystavovania, jednoznačne sa Miška a Lily v kruhu našli a predviedli sa. Získali druhé miesto z troch súk. Prvá bola farebná suka od p. MVDr. Müllerovej - Váju Trojský kůň. Na Arwen bolo vidieť, že je unavená a viac by sa tešila, keby zostala na rybách a tam s Bladeom robila rodeo. Vierka sa nakoniec rozhodla nevystaviť ju... Z vlastnej skúsenosti vieme, že nie vždy sa dejú veci tak, ako majú. Zákon schválnosti funguje - aj nám Lola "navyvádzala" veci - ako napríklad falošná brezosť - visia jej cecíky, ako keby mala šteniatka, trebárs má lenivý deň a nechce sa jej hýbať - to potom v kruhu vyzerá, ako keby sme mali na vodítku kravu a nie psa...no a toto sa nám stáva zásadne vtedy, keď nám najviac záleží na výsledku. Skrátka taký je život.